Tip na výlet: Hradisko Zámčisko a Hoštečná studienka

Spread the love

Ani na konci jesene, keď sa nám hlásí zima, sa nemusíme vzdávať pobytu v prírode na čerstvom vzduchu. Ponúkame vám dobrý tip na zaujímavý výlet. Hradisko Zámčisko je neobjavený poklad. Podobne magické miesto je i Hoštečná studienka. Tieto dva klenoty sú neďaleko od seba, teda ich môžete navštíviť súčasne.

Zámčisko

Medzi obcami Unín, Radimov, Radošovce – časť Vieska a Smrdáky, sa nachádza neobjavený turistický nebrúsený diamant – Zámčisko. Je i najvyšším vrcholom Chvojnickej pahorkatiny.

Zámčisko

Zámčisko – staršia doba bronzová

Ide o praveké opevnené hradisko zo staršej a strednej doby bronzovej (2000 – 1250 pred Kr.). V čase svojho najväčšieho rozmachu sa rozprestieralo na ploche 17 hektárov. Zuhoľnatené zvyšky jeho vyplienenia boli objavené pri archeologických vykopávkach. Prvou kultúrou bola věteřovsko-maďarovská kultúra, cca. 1550 – 1530 pred Kr.

Zámčisko – informačná tabuľa

Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola. Opevnenie tvorila kamenno-hlinitá konštrukcia, spevnená drevenými brvnami a priliehajúca priekopa. Pozostatky môžeme vidieť i teraz.

Zámčisko – pohľad zhora

Z uvedeného obdobia pochádzajú napríklad bronzové ihlice, tepané bronzové dýky, spínadlá odevov i objavený bronzový poklad, ktorý obsahuje gombíky, kovania a bronzové ozdoby, tzv. pukličky, ktoré sa prišívali na odev a mali ochrannú funkciu.

Zámčisko – stredná doba bronzová

Ďalšími obyvateľmi hradiska v strednej dobe bronzovej (1450 – 1250 pred Kr.) bol ľud stredodunajskej mohylovej kultúry. Z tohto obdobia sa podarilo archeológom objaviť napríklad zlomok bronzovej kopije a bronzový závesok srdcovitého tvaru.

Zámčisko dnes

Zámčisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.). Črepiny zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), naznačujú, že tu mohlo byť keltské osídlenie. Najmladšie nálezy vo forme spony, germánskych črepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.).

Zámčisko dnes

Hoštečná studienka

Keď pôjdete po cyklotrase zo Zámčiska smerom na Viesku, môžete navštíviť ďalší klenot tejto oblasti – Hoštečnú (Maňovskú) studienku.

Hoštečná studnienka

Ako je napísané i na informačných letákoch, táto studienka mala liečiť chorobu „Hoštec“. Od toho je odvodený jej ľudový názov. V kronike Viesky je uvedený prípad miestneho drevorubača, ktorý mal na rukách vredy. Chodil sa umývať do studienky a modlil sa tam k Panne Márii za uzdravenie. Raz pri modlitbe Anjel Pána ponoril ruky do vody a vredy mu zázračne zmizli. Z vďaky a úcty k Panne Márii jej dal vybudovať z kamienkov jaskyňku, do ktorej vložil sochu Lurdskej Panny Márie.

No to nebol posledný zázrak, ktorý sa tu udial. Ako je ďalej uvedené, dcérka šľachtičnej z Viedne bola uzdravená zo šedého zákalu očí. Umytím očí v tejto studienke nadobudla zrak. Išlo však i o mnohé iné uzdravenia kožných problémov, zraku, tráviacich ochorení a podobne.

K tomuto miestu sa viaže i zvláštna legenda. Pri tejto studienke bola kedysi obrovská vŕba. Na nej bol obraz Panny Márie. Ľudia na vŕbu vešali rôzne papieriky s poďakovaním za vyliečenie a do jej dutiny dávali košieľky a čiapočky detí, ktoré sa uzdravili vďaka zázračnej studienke. Jedného dňa udrel do vŕby blesk. Nablízku bol žobrák, ktorý vraj videl vo vyhorenom kmeni Pannu Máriu.

Postupne sa z tohto miesta stalo vyhľadávané pútnické miesto.

Muka so sochou Panny Marie oproti studienke

Ako ukázal i rozbor, voda zo studienky je veľmi bohatá na minerály. Je vhodná na liečenie zažívacích a tráviacich ťažkostí, no i kožných a iných ochorení. Na mieste sa dá nabrať hrnčekmi, ktoré tam sú k dispozícii. Veríme, že vás výlet na tieto miesta obohatí o nové, príjemné zážitky.

Zázračná studienka

Pokiaľ by ste išli do tohto regiónu na dovolenku, možno vám pomôžu i tieto naše články:

https://zivoty.eu/2020/09/29/cyklisticke-trasy-na-cesko-slovenskom-pomedzi-i/

https://zivoty.eu/2020/11/06/cyklotrasy/

Zdroje:

wwww.kriz.epocha.sk

www.unin.sk

www.wikipedia.org