Racionalizácia niekedy škodí

Spread the love

Pojem “racionalizácia” má viacero významov. Dnes sa zameriame na psychologickú podstatu tohto výrazu.

Racionalizácia (psychologicky)

Keďže na daný pojem existuje definícia, použijeme ju (citácia z www.wikipedia.org):

Racionalizácia (lat.) je pôvodne v psychoanalýze, dnes všeobecne používaný termín pre obranný mechanizmussebaklam, spočívajúci v snahe racionálne zdôvodniť absurdný podnet alebo myšlienku alebo osobný neúspech.”

Postoje

Ako, kedy a prečo vôbec racionalizácia vzniká? Pokúsime sa to jednoduchým spôsobom vysvetliť.

Človek zaujíma ku všetkému určitý postoj. K svetu, ľuďom, rôznym situáciám, no tiež k veciam, ktoré existujú len v jeho psychickom vnímaní. Od toho, aký postoj človek zaujme, závisí jeho konanie.

Štruktúra postojov

Postoje majú svoju štruktúru. Ide v podstate o 3 zložky našej osobnosti, ktoré sú nakoniec vždy v súlade:

  • Kognitívna
  • Emotívna
  • Konatívna

Kognitívna – alebo tiež poznávacia, je zložka, ktorá hodnotí na základe vlastností daného predmetu alebo javu. Posudzuje, či je daná vec pozitívna, negatívna, vhodná, nevhodná, dobrá, zlá atď. .Aby sme nepísali priveľmi imaginárne, môžeme si uviesť konkrétny príklad. V aktuálnej dobe sa veľa ľudí rozhoduje, či sa dá alebo nedá zaočkovať proti ochoreniu Covid-19. Kognitívna zložka posudzuje na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Posudzuje všetky klady a zápory.

Emotívna – alebo tiež citová zložka nám ukazuje, aké emócie sa vzťahujú k danému predmetu, či záležitosti. Je to mimoriadne motivačná a silná zložka. Väčšinou rozhoduje o tom, čo človek nakoniec urobí alebo akým smerom sa vyberie. V našom príklade je to pocit, ktorý sa vynorí pri predstave očkovania a všetkým s ním spojené. Je pozitívny či negatívny..?

Konatívna zložka je v podstate schopnosť či pohotovosť nejakým spôsobom konať či vyjadriť sa o danej veci alebo situácii. Buď sme ochotní konať alebo naopak. Pokiaľ zaujmeme negativny postoj, konať nebudeme. V našom prípade, pokiaľ sú kognitívna a emotívna stránka v súlade a obidve sú nastavené na dané očkovania kladne, pôjdeme sa zaočkovať. V prípade, kedy sú kognitívna aj emotívna stránka nastavené záporne, nepôjdeme sa dať zaočkovať.

Ak nie sú zložky postoja v súlade

Dostali sme sa po ideálny stav – dve zložky boli v súlade, tretia sa pridala a tak boli v súlade všetky tri. To je v podstate základný znak konečného postoja. Že sú všetky jeho 3 zložky v súlade. Čo však, keď nie sú? Vtedy záleží na tom silnejšom, ktorý “nahlodá” druhý. Ak už sú v súlade 2, tretí sa pridá. Uvedený princíp sa používa i pri liečbe rôznych závislostí.

Ako? Zatlačí sa na zložku, ktorá napríklad fajčiť chce a posilní sa tá, ktorá fajčiť nechce. Uvedieme príklad. – Fajčiar chce prestať fajčiť. Kognitívna stránka má veľa dôvodov, prečo prestať. Človek bude zdravší, usporí peniaze, nebude cigaretami limitovaný. Ale napriek tomu, že si to všetko uvedomuje, nedarí sa mu. Prečo? Pretože mu fajčenie spôsobuje dobrý pocit či skôr závislosť. Psychickú alebo i fyzickú. Možno je to aj akýsi rituál – napr. káva & cigareta. Jednoducho emotívna stránka nechce prestať. Vtedy môžeme urobiť viacero vecí:

  • Posilniť kognitívnu stránku (viac informácií o škodlivosti fajčenia).
  • Zatlačiť na emotívnu stránku – je potrebné získať silný motív pre zvládnutie abstinencie.
  • Odobrať človeku cigarety. Rovnako, ako v liečebni alkohol či drogy (konatívna stránka).

Racionalizácia – “vyriešenie” problému

V podstate to vyzerá jednoducho, však? No každý fajčiar vám povie, že to také jednoduché nie je. A prečo? Pôjdeme od konca. Zobrať niekomu cigarety je ťažké – kúpi si ich na každom rohu, keď ho chytne “absťák”.

Nepriestreľný motív je ťažké vymyslieť. Emotívna stránka je v tomto prípade veľmi silná, dalo by sa povedať, že pri závislostiach až agresívna – všetko zmetie zo stola. Väčšinou to dopadne úplne naopak. Prečo? Lebo RACIONALIZÁCIA. A oblúkom sme sa konečne dostali k jadru veci. Namiesto toho, aby kognitívna stránka posilnená novými informáciami zatlačila na emotívnu, udeje sa pravý opak. A fajčiar sa sám počuje, ako nakoniec hovorí: “Fajčili, zomreli. Nefajčili, tiež zomreli”. Alebo: “Neutratím za cigarety, utratím za niečo iné. Aj tak tie peniaze neusporím”. – Presne toto je racionalizácia. Aby človek mohol robiť veci, ktoré by nemal alebo nechce, zracionalizuje si to. Teda si v podstate uškodí.

Preto buďme opatrní, najmä v tejto dobe, a skúsme sa vyhnúť racionalizácii. Robme iba to, čo na 100% považujeme za správne. Používajme zdravý rozum a nenechajme sa ovplyvňovať inými vecami. Na záver len drobná perlička. Vraj, čo človeku napadne do 3 sekúnd po myšlienke na nejaký problém, je dobrá rada priamo z podvedomia.

Zdroje:

www.wikipedia.org

Obrázky:

www.pexels.com