Výchova trocha inak

Výchova je dôležitá
Spread the love

Stále častejšie zaznievajú slová o dnešných nevychovaných deťoch. Pedagógovia tvrdia, že žiaci sú z roka na rok agresívnejší a neposlušnejší. Je to pravda? A ak áno, môže za to výchova?

Aká je vhodná výchova

Odborníci na výchovu sa zhodujú na fakte, že direktívnu, obmedzujúcu výchovu, ktorá bola znakom minulého storočia, nahradila príliš voľná – liberálna výchova. Prirovnáva sa k opačným koncom priamky – teda z extrému do extrému.

Rodičia v dobrej viere, že ich dieťa bude úspešné, tvorivé a sebapresadzujúce sa, vychovávajú nezriedka svoje deti bez akýchkoľvek obmedzení. Hranice však deti veľmi potrebujú. Pokiaľ ich nestanovujeme, ubližujeme im. Sú to práve hranice, ktoré prinášajú pocit istoty a bezpečia.

Dieťa, ktoré je vychovávané bez hraníc, je emocionálne i kognitívne preťažované. Absentuje u neho veľa sociálnych zručností. Zväčša si neváži ani iných, ani seba. Vídame, ako sa tieto deti  v kolektívoch presadzujú agresívne. O čom sa však veľmi nehovorí je fakt, že presne tak, ako bijú deti v škôlke, bijú často i svojich rodičov doma.

Za nevhodnú sa však okrem uvedenej direktívnej a liberálnej považuje  i výchova
  • Protektívna, teda až priveľmi ochraňujúca dieťa. Nedáva dieťaťu možnosť  spoznávať svet i s jeho nástrahami, lebo práve pred nimi sa ho rodičia snažia chrániť. Tento štýl výchovy by sa na prvý pohľad mohol javiť ako správny. Veď v tomto svete aktuálne zažívame nejedno nebezpečenstvo. Avšak ako a z čoho sa môžu deti poučiť a získať obranné mechanizmy, ak  ich v praxi neotestujú?  Človek sa najviac naučí z vlastných skúseností.  Každá prekážka, ktorú zvládne, mu poskytne viac sebavedomia.
  • Rozporuplná, kde si rodičia protirečia – nedržia spolu pri výchove a každý     z nich hovorí niečo iné. Jeden rodič niečo zakáže, druhý povolí. Dieťa teda nevie, čo je správne. Rodiča, ktorý zakazuje, vníma negatívne, čo podrýva jeho autoritu i dôveryhodnosť. Nemusia to však byť len rodičia, ktorí sa nezhodnú pri výchove. Menej vnímaný je rozpor medzi výchovou rodičov a starých rodičov. Pritom ide o veľmi častý jav, ktorý prináša nemalé problémy. Dieťa má pocit, že starí rodičia ho majú radšej, ak mu všetko dovolia. Vzniká u neho prirodzený odpor voči požiadavkám rodičov, lebo ich nepovažuje za dôležité, ani prospešné.
Ako sa teda dá vychovávať dieťa, aby bolo úspešné, sebavedomé, no zároveň i slušné?

V tejto súvislosti sa javí byť úspešný systém výchovy, ktorý prezentuje psychologička PhDr. Jana Nováčková, CSc., jedna zo štyroch spoluautorov publikácie:  „Rešpektovať a byť rešpektovaný“.

Kniha prezentuje demokratickú výchovu. Na jednej strane utvárame hranice, avšak nie autoritatívnym spôsobom, z pozície sily a moci. Dôraz kladieme  na komunikáciu a správne prezentované požiadavky na dieťa. Na druhej strane rozvíjame sebaúctu.  Lebo ak si človek váži sám seba, nebude robiť veci, ktoré by ho dehonestovali vo vlastných očiach. Pri tomto type výchovy je dôležitý rešpektujúci prístup.

Uvádzajú sa nasledovné zásady dobrej komunikácie:
  • Nevysvetľovať nič človeku, ktorý je v emóciách. – Nie je schopný v danú chvíľu potlačiť svoj hnev a vnímať veci reálne. Treba chvíľu počkať a až potom začať vážne komunikovať.
  • Hovoriť o veci alebo o probléme, nie o osobe. – Vadí nám špinavý gauč, nie dieťa, ktoré ho zašpinilo.
  • Hovoriť vždy o tom, čo je tu a teraz, nespomínať minulé chyby. – Znížila sa vážnosť aktuálnych požiadaviek.
  • Spoluúčasť všetkých, ktorých sa to týka. – Pri deťoch to znamená,  že veci neriešime za nich, ale s nimi. Mali by dokázať zhodnotiť situáciu a navrhnúť riešenie, ako dať veci do poriadku.
  • Hovoriť o tom, ako a čo robiť, nie, čo nerobiť. – Pozitívne formulácie, napríklad: „Keď už sa nebudeš chcieť s autíčkom hrať, daj ho sem, do tejto garáže, aby mohlo odpočívať.“ Nie: „Prečo je tu zasa taký neporiadok, kto to za teba bude upratovať?“
  • Jednoznačne preferovať oznamovací spôsob, ako je naznačené i v predchádzajúcej ukážke. Vyhýbať sa akémukoľvek rozkazovaciemu spôsobu, ale aj mnohým otázkam.
Uvedieme si príklad

Názorne si typ demokratickej, rešpektujúcej výchovy môžeme ukázať na príklade moderných rodičov – vojvodkyne Kate a princa Williama. Ak idú komunikovať so svojimi deťmi, vždy sa znížia na ich úroveň tak, aby im hľadeli priamo do očí.  Vyjadrujú tým svoj rešpekt voči nim. Deti sa cítia byť dôležité, vnímané a akceptované. Poznajú svoju hodnotu a v budúcnosti budú oveľa ľahšie zdolávať prekážky, ktoré im život prinesie. Zároveň sú však i slušné, milé a dobre vychované.

Javí sa, že práve tento systém výchovy je cesta, ktorou by sme sa v budúcnosti mohli uberať. Zahŕňa v sebe všetky pozitíva jednotlivých výchovných smerov.

Prečo ju neskúsiť…?

Zdroj: Kopřiva P., Nováčková J., Nevolová D., Kopřivová T.:  Respektovat a být respektován

Foto: www.pixabay.com

 

About Yvona Horňáková

Som špeciálny pedagóg so zameraním na poradenstvo. Dlhoročne som pracovala v štátnom centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, neskôr súkromne. Predtým som však bola zamestnaná i v sociálnych službách ako terapeut v zariadení pre seniorov, a tiež v štátnej správe na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Na Facebooku mám stránku dyslexia.sk, kde sa snažím priblížiť problémy detí a spôsoby ich riešenia širokej verejnosti.

View all posts by Yvona Horňáková →

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.